Diskrétnosť, ktorá nás bude zabíjať

Autor: Karol Labaš | 17.3.2020 o 23:15 | (upravené 19.3.2020 o 10:06) Karma článku: 10,53 | Prečítané:  5193x

Od 12. marca sa vracajú zo zahraničia masy občanov Slovenska. Končia v povinnej domácej karanténe ako potencionálni prenášači korona vírusu. Oni to vedia. Ale vy,  ich susedia, možno ani netušíte, že sú pre vás nebezpečenstvom.

Končiaci premiér Pellegrini vyhlásil od 12. marca mimoriadnu situáciu a oznámil súbor opatrení pre boj s korona vírusom. Prísne opatrenia sú určite namieste, ale s ohľadom na dlhšie známy katastrofický charakter nákazy mala prísť takáto prevencia oveľa skôr, aby bola čo najúčinnejšia.

Na nezodpovednom meškaní nič nemení výhovorka, že niektoré štáty reagovali ešte pomalšie. Ale nie je predmetom môjho blogu zaoberať sa touto ani ďalšími chybami vlády a hľadať v nich neodbornosť, politické pozadie či dokonca rozlúčkový biznis s chýbajúcimi ochrannými pomôckami. Chcem sa venovať ďalším možnostiam boja s nákazou, ktoré vychádzajú z už prijatých opatrení. Takéto rezervy vidím v kontrole a vynucovaní dodržiavania povinnej 14-dňovej domácej karantény pre všetkých navrátilcov zo zahraničia na Slovensko.

S karanténou úplne súhlasím, lebo je cielená presne na eliminovanie známeho spôsobu šírenia choroby ľuďmi s cestovateľskou anamnézou. Keby nariadenie karantény prišlo včas a poctivo by sa dodržiavalo, som presvedčený, že Slovensko zostane osamelým ostrovom uprostred Európy bez korona vírusu. Lenže prišlo neskoro a pri známej mentalite časti našincov nezaručovalo jeho dodržiavanie v čase, keď ešte nepôsobil strach miešaný s panikou. Pod mentalitou narážam na nepochopiteľnú nezodpovednosť ľudí prejavenú masívnou rodinnou turistikou do Talianska v čase, keď už tam vo veľkom kosila smrť. Podľa publikovaných údajov za 3 týždne na rozhraní februára a marca navštívilo túto zatiaľ najhoršie zasiahnutú európsku krajinu asi 100 tisíc obyvateľov Slovenska, z toho asi 8000 Bratislavčanov. Návrat takejto masy potencionálnych roznášačov vírusov na Slovensko ešte pred zavedením povinnej 14-dňovej karantény znamenal, že sa mohli pohybovať medzi nami ostatnými úplne legitímne a bez toho, aby sme ich dokázali identifikovať a vyhýbať sa im. Zavedenie karantény pre občanov Slovenska vracajúcich sa z cudziny síce malo ambíciu zlepšiť bilanciu chorobnosti aspoň u ďalších vracajúcich sa ľudí, ale podcenila sa kontrola jej dodržiavania.

Sme konfrontovaní s hrozivou pandémiou, ktorá vyžaduje mimoriadne a dôsledné opatrenia. Dôsledné v tom, aby sa dali vynútiť. Hroziace sankcie či väzenie nie sú zárukou, ale ani cieľom dodržiavania karantény. Cieľom je jedine zdravie a životy nás všetkých! V takejto krízovej situácii by sa mali ľudia s cestovateľskou anamnézou dobrovoľne podriadiť nielen povinnej karanténe, ale aj kontrole jej dodržiavania. Podľa Pellegriniho aj kontrole verejnej. Ľudí nabáda, aby boli všímaví a udávali tých, ktorí by mali byť v karanténe. Súhlasím. Ale ako, pán premiér, keď nik nemá na čele napísané, že sa akurát vrátil zo zahraničia a môže byť infikovaný? A práve nemožnosť identifikovať človeka spadajúceho pod povinnú karanténu je „dierou“, ktorú môže zneužívať nezodpovedná menšina.  Pocit „neviditeľnosti“ láka nielen k výjazdom z domácej karantény medzi ľudí, ale je pokušením aj k utajovaniu zahraničných stykov alebo pobytov pri zdravotníckom zásahu záchranárov či lekárov v nemocnici. Tí niekedy až dodatočne s hrôzou zistia, že ošetrovali človeka s utajenou talianskou cestovateľskou anamnézou. V lepšom prípade nasleduje hromadná karanténa práve tých zdravotníckych pracovníkov, na ktorých odbornosť a obetavosť sa v najbližších dňoch a týždňoch všetci spoliehame. Horší prípad radšej ani nespomeniem.

Je paradoxné, že ľudstvo v záujme prežitia už v Kristovej dobe praktizovalo dôslednú izoláciu počas epidémií závažných prenosných chorôb, ktorej základom bolo výrazné odlíšenie nakazeného človeka od ostatných. Biblia o tom píše: „Malomocný, ktorý je napadnutý touto vyrážkou, nech chodí s roztrhnutým odevom, vlasy nech má voľne rozpustené, nech si zakryje bradu a nech volá: »Nečistý, nečistý!« Zostane nečistý dovtedy, kým bude mať vyrážku. Je nečistý, musí bývať osve, bude sa zdržovať mimo tábora.“

Samozrejme nepropagujem tieto kruté staroveké spôsoby degradujúce ľudskú dôstojnosť. Len poukazujem na dôležitosť identifikácie osôb v povinnej karanténe alebo ich príbytkov, ktorú si pred 2 tisíc rokmi uvedomovali viac než my teraz. Pritom  poznáme humánnejšie spôsoby a technológie vedúce k rovnakému cieľu. Na príklad sa stačí pozrieť do Maďarska, kde ľudia v povinnej karanténe majú povinnosť označiť si svoje bydlisko červenou tabuľkou. Kto neuposlúchne, vystavuje sa hrozbe sankcie. Ak by sa takáto povinnosť zaviedla u nás, strata anonymity by oveľa viac nútila týchto ľudí zdržiavať sa v domácej izolácii. Zároveň by umožnila dôkladnú kontrolu dodržiavania karantény. A to nielen zo strany polície či zdravotnej inšpekcie, ale aj zo strany najbližších susedov, ktorí ináč ani netušia bezprostredné ohrozenie vlastného zdravia. Tabuľka oznamujúca karanténu by dostatočne varovala všetky návštevy (priatelia, rodina, záchranári, poštári, prepravné spoločnosti, donáška stravy, .....), aby do takto označeného domu či bytu len tak nevedomky nevkročili. Teší ma, že podobne  rozmýšľa Slovenská pošta, ktorá v záujme ochrany svojich pracovníkov vyzýva klientov v karanténe, aby túto skutočnosť viditeľne označili pri svojom zvončeku. Aj táto iniciatíva svedčí, že takéto povinné označovanie príbytkov má svoje praktické opodstatnenie a malo by sa preto podobne ako v Maďarsku čím skôr presadiť z úrovne štátu.

Verím, že kompetentní si premyslia, osvoja a zavedú tento jednoduchý návrh do súboru opatrení, čím dajú najavo, že sa nezmieria s vysokým odhadovanými číslami budúcich obetí pandémie korona vírusu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Petra Schutza

Jediná možnosť je rez na ruskej ambasáde

Slovensko môže potvrdiť pozíciu najbližšieho českého priateľa.


Už ste čítali?